Ako prišla láska na svet

Milí čitatelia, som kniha určená pre vás všetkých, lebo či si to uvedomujete alebo nie, postarať sa o rozvoj lásky je najkrajšia ľudská túžba.

Stal si sa mojou pýchou, mojim plyšovým medvedíkom, ktorý síce časom bude mať svoj vlastný a samostatný život, no ver, že chránený a strážený pod mojimi krídlami. Som tvojim anjelom strážnym, na ktorého sa môžeš kedykoľvek obrátiť, presne tak, ako to bolo doteraz. Keď si sa smial, smiala som sa aj ja. Keď si bol nadšený, bola som z teba nadšená aj ja. Keď si plakal, trpela a plakala som s tebou.
Ukážka z diela:

Milá príroda,

takto to byť nemalo! Sľúbila si, keď si mi ponúkla byť vajíčkom, že ma čaká krásny život človeka a budem dieťa, ktoré budú ľúbiť, ale aká je skutočnosť? Oklamala si ma. Všetko sa to začalo neskutočným čakaním 23 rokov. Vieš aké bolo deprimujúce vyčkávať a prizerať sa, ako sa každý mesiac môže nejakému vajíčku podariť to, čo som chcelo ja? Predstav si dokonca, že sme sa striedali raz z jedného, raz z druhého radu záujemcov. Dobre priznávam, to som ešte prehrýzlo. No keď som sa konečne dostalo na rad a putovalo, akosi si mi zabudla povedať, že za mnou príde húf spermií a začnú si ma omotávať slovami. Dobre, tie lichôtky na moju adresu, boli pekné, ale musíš uznať moje preľaknutie z toľkého množstva. Povedalo som si, že je to lepšie, akoby som nikoho nestretlo, a ďalej som to neriešilo. Vybralo som si jednu zo spermií, o ktorej som si myslelo, že by sme mohli byť v symbióze, a hneď som sa cítilo lepšie. Pomaly som sa uhniezdilo do krásnej, mäkkej perinky a zvykalo som si, že už nie som len vajíčko, ale, že som spojenie, ktoré je schopné samostatného rastu, existencie a hlavne života. To bolo približne na 6.-7. deň mojej púte. Nastalo obdobie, keď sa do mňa nikto nestaral, nevedeli o mne, bolo mi krásne teplučko. V prvých 6-tich týždňoch som začalo pozorovať zmeny. Rástlo som, vznikali na mne čudné pupene, na ktorých sa vytvorili ďalšie. Stále sa zväčšovali a predlžovali tak ako aj ja. Vtedy som si povedalo dosť a dalo som o sebe vedieť. Predsa len to už bolo 12 týždňov. Cítilo som sa veľmi nepokojné. Akoby sa o niečom rozhodovalo. Neskôr som pochopilo, že o mne už mama zrejme vie, lebo bola mnou taká nadšená, že mi dodala zadarmo vyhrievaný bazén, v ktorom som plávalo. Popritom som si pekne vyberalo, čo chcem a čo nechcem jesť. Veď, keď už mám all inclusive, tak poriadne!